STRAKOŠ OBYČAJNÝ ( lat. LANIUS COLLURIO )

Strakoš obyčajný je spevavý vták z čeľade strakošovité.

Obýva veľkú časť eurázie.

Na zimu sa sťahuje do tropickej Afriky, ale aj Grécka a Saudskej Arábie.

Strakoš obyčajný je na Slovensku rozšírený po celom území od nížin až po 1350 m n.m.

Na Slovensku prebýva od apríla do septembra.

Vyskytuje sa v otvorených krajinách, na lúkach, pasienkoch, na okrajoch lesov, v sadoch a v záhradkách v živých platoch.

Je to malý vták.

Jeho telo má približne 180 mm, krídla 93 mm a chvost asi 75 mm.

Každý rok si v máji stavia hniezdo v tŕňových kríkoch, ktoré ho chránia pred predátormi.

Stavia si ho z korienkov, vetvičiek, trávy a machu.

Na vajíčkach sedí samička od mája do júla.

Znáša 3 až 6 vajíčok z ktorých sa po 2 týždňoch vyliahnu mláďatá.

Dospelé jedince kŕmia mláďatá aj po vyletení z hniezda.

Je hmyzožravec kŕmi sa chrobákmi, kobylkami, svrčkami a rôznymi stavovcami.

Strakoš obyčajný je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1380 eur.

Druh je zaradený do Bernského dohovoru a smernici o vtákoch.

DIVIAK LESNÝ, DIVÁ SVIŇA  ( lat. SUS SCROFA )

Diviak lesný obýva rôzne habitaty, uprednostňuje listnaté a zmiešané lesy, radi sa vyvaľujú v blate

Na Slovensku sú diviaky na 90% územia

Diviak je všežravec

Živí sa rozmanitou potravou

Diviak rýchlo behá a vynikajúco pláva

Dĺžka tela je 1 až 2 metre, chvost meria 15 až 30 centimetrov

Hmotnosť samca je spravidla 50 až 190 kilogramov

Hmotnosť samice 35 až 160 kilogramov

V niektorých oblastiach majú samce hmotnosť aj 350 kilogramov

Sfarbenie kolíše od čiernej cez červenohnedú po svetlohnedú

Mláďatá majú typické pruhy

Samce majú vyčnievajúce očné zuby  ( kly )

Samec  ( kanec ) je samotár, k čriede samíc sa pridáva najmä v období rozmnožovania

Pária sa v novembri až decembri

Gravidita trvá 118 – 120 dní

Samica vrhne 2 až 8 mláďat

Pripraví si ležovisko v húštine, kde ostáva s mláďatami 10 dní, pred nepriateľom ich zúrivo bráni

Mláďatá dojčí asi 2 mesiace

Mláďatá pohlavne dospievajú v 18 až 20 mesiaci života

JAZVEC LESNÝ  ( lat. MELES MELES )

Jazvec lesný je cicavec z čeľade lasicovitých

Obýva najmä lesy, nevyhovuje mu hornaté územie

Vyskytuje sa až do 2000m.n.m, ale častejšie v 700m.n.m

Jazvec je všežravec

Aktívny je hlavne v noci

Telo jazveca je svalnaté, valcovité

Po stranách úzkej bielej hlavy má dva čierne pásy cez oči a uši, zavalité telo s krátkym a na konci bielym chvostom, chrbát má hnedasto sivý s čiernymi a bielymi koncami, nohy a brucho má čierne, na prstoch má dlhé hrabavé pazúry prispôsobené na vyhrabávanie brlohov, ale aj na vyberanie korienkov a hľúz či hlodavcov z dier

Pretiahnutý, pohyblivý a svalnatý ňucháč sa hodí na čuchanie a aj hrabanie

Čuch jazveca je jemný a zrak monochromatický, ich pozornosť pútajú pohybujúce sa predmety

Váha jazveca je okolo 8 až 12 kilogramov, váha záleží od ročného obdobia, najťažší je na jeseň kedy môže mať až 20 kilogramov

Dĺžka tela je 60 až 85 centimetrov plus chvost 12 až 20 centimetrov spolu má meter

Samica je menšia ako samec

V odtlačkoch je po päť voľných prstov prednej a zadnej končatiny s dlhými pazúrmi, šľapaje všetkých nôh smerujú do vnútra, v stope zadného chodidla je otlačená iba predná časť a to prsty s pazúrmi

Predná noha má 5 až 7 centimetrov, zadná má 8 až 11 centimetrov

Zvukový prejav jazveca je kvičanie, prskanie, dychčanie a stonanie

Ak je vyprovokovaný býva agresívny, inak je to vo všeobecnosti mierumilovné zviera

Svoju noru zdieľa s ostatnými zvieratami ako napr. Líška, zajac…

Jazvec je teritoriálny a nie je tolerantný k ostatným jazvecom

Noru si vyhrabáva vo vyvýšenom teréne, nora je vždy členitá s viacerými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí

Jazvec je veľmi čistotný, podzemné priestory si vystiela suchou trávou, lístím a machom, trus ukladá mimo noru

Cez jeseň si vytvára tukovú zásobu na zimu

Jazvec sa pári celý rok, najmä od februára do mája

Dožíva sa približne 15 rokov    

JELEŇ LESNÝ   ( lat. CERVUS ELEPHUS )

Jeleň lesný je veľký párnokopytník z čeľade jeleňovitých

U nás sa vyskytujú dva poddruhy a to jeleň lesný a jeleň karpatský, dospelé jedince sa odlišujú veľkosťou, farbou srsti, tvarom a hmotnosťou parožia

Väčšina populácie je natoľko skrížená, že zaradenie do poddruhov je zložité

Po celé stáročia je obľúbenou lovnou zverou, čo platí do dnes

Samec dorastá do 150 až 200 centimetrov a jeho hmotnosť je 200 až 300 kilogramov

Samice sú oproti samcom menšie, ich hmotnosť sa pohybuje od 120 až 200 kilogramov

Výška tela je 120 až 150 centimetrov

Cez leto má jelenia srsť obvykle hnedú farbu s červeným nádychom, u samcov je viditeľná srsť na krku

Najtypickejším znakom pre samcov sú parohy, ktoré každý rok pravidelne zhadzujú  ( na konci zimy )

Váha parožia je 8 až 12 kilogramov

Na jar keď jeleňovi rastú nové parohy sú porastené jemnou zamatovou vrstvou, ktorá neskôr zmizne

Parohy každoročne zhadzuje jeleň v marci a nové mu dozrejú v auguste, vyvíjajú sa približne 120 až 170 dní

Parohy sú tvorené z kosti, ktorá môže denne vyrásť v priemere o 2,5 centimetra

U dospelých samcov sa na parohoch objavujú výrastky, ktorým sa odborne hovorí výsady, ktoré pribúdajúcim vekom rastú a pribúdajú, parožie rastie do veku 12 až 14 rokov

Jeleň obýva rozsiahle lesné oblasti od lužných po horské lesy

Jeleň je bylinožravec, jeho strava obsahuje prevažnú časť zelených bylín, často ohrýza kôru stromov alebo požiera lesné plody ( bukvice, gaštany, žalude ) a puky

Aktívne bývajú až počas súmraku, kde ich môžeme vidieť na pastve na lesných lúkach

Žije spoločensky v čriedach, staré jelene oddelené od laní a mláďat

Ruja prebieha od konca augusta do októbra, u nás spravidla od 5. septembra do 10 . októbra  

Počas ruji samci hlasno ručia

Počas ruje sa jelene takmer vôbec nepasú, za necelý mesiac stratia až tretinu svojej hmotnosti

Počas ruje lane tvoria skupiny, ku ktorým sa pridávajú rujné jelene, dochádza k súbojom o skupinu

Po ruji jeleň čriedu opúšťa a združuje sa do skupín s inými jeleňmi, ktoré vodí mladší jeleň

Mláďatá sa rodia v máji až júni po 240 dňovom vývoji zárodku

Laň máva 1 až  2 mláďatá, ktoré cicajú mlieko 120 dní

Jelenia zver pohlavne dozrieva v 2.roku života

Dosahujú rýchlosť 40 kilometrov za hodinu, krátkodobo aj 78 kilometrov za

Zver zanecháva dvojprstú stopu, ratice sú vytlačené tesne pri sebe a majú oválny tvar

Starý jeleň má 7,5 až 9 centimetrov dlhú a 6 až 7 centimetrov širokú stopu

Laň má stopu dlhú 5,5 až 6,5 a širokú 5 až 5,5 centimetrov

Jelenča má stopu dlhú 4 až 5,5 a širokú 3,5 až 5 centimetrov

KRKAVEC ČIERNY  ( lat. CORVUS CORAX )

Krkavec je najväčší druh z čeľade krkavcovitých, ale aj zo spevavcov

Výskyt na Slovensku je viac ako na 80% územia

Obýva lesné hornatiny, vrchoviny, lesné nížiny

Krkavec je všežravec a živí sa lovom drobných živočíchov ( hlodavce, zajace, vtáky ), vajíčkami vtákov, semenami, zdochlinami, ale aj odpadkami

Krkavec čierny dorastá do veľkosti 58 až 69 centimetrov a hmotnosť je od 1 – 1,5 kilogramu

Rozpätie krídel dosahuje okolo 1 metra

Je známy svojou opatrnosťou, nedôverčivosťou a inteligenciou

Charakteristické je jeho hrdelné volanie „krok“

Dokáže napodobňovať rôzne zvuky aj ľudský hlas

Má málo predátorov, krkavčie vajcia sú potravou pre sovy, kuny alebo orly

Žije o samote v trvalých pároch po niekoľko rokov

Svoje hniezdo používa po niekoľko rokov

Znáša 5 až 6 modrozelených vajec, ktoré majú čierno hnedo, sivo hnedo a sivé škvrny

KUNA SKALNÁ   ( lat. MARTES FOINA )

Je mäsožravec z čeľade lasicovitých

Meria okolo 45 centimetrov

Kuna dosahuje hmotnosť až do 2 kilogramov

Srsť má sivo bielu, hrdelná škvrna je biela, dolu sa vidlicovito rozdvojuje a siaha až na vnútornú stranu predných nôh, okraje uší má biele, špičku ňucháča má ružovo sfarbenú, chvost je menší menej osrstený na konci mierne zahrotený a tmavší, ostré pazúry na prstoch jej umožňujú šplhanie sa aj po zdanlivo hladkých skalách

Po zemi skáče krátkymi skokmi, vynikajúco šplhá a skáče

Jej hlavnou potravou sú myši a zvlášť obľubuje vajcia vtákov

Loví potkany, zajace, domácu hydinu, požiera hmyz, dážďovky, obojživelníky aj plazy, vyhrabáva zo zeme larvy a kukly čmeľov a ôs

Úkryt kuny možno nájsť v skalnej štrbine, v stromovej dutine alebo v nore po hlodavcovi

Pohlavne kuna dozrieva ako 15 mesačná

Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období júl až august

Samica je gravidná 9 mesiacov

7 mesiacov trvá skrytá takzvaná predĺžená brezivosť a až potom sa zárodok uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja

Mláďatá privádza na svet od februára v priebehu apríla až mája v počte 2 až 6 slepých mláďat

Kuna sa dožíva približne 15 rokov

LÍŠKA HRDZAVÁ  (lat. VULPES VULPES )

Výskyt na Slovensku je viac ako na 90% územia

Líška hrdzavá je cicavec z čeľade psovitých

Je mäsožravec, hlavnou potravou sú menšie cicavce hlavne hraboše, krty, sysle, vtáky, obojživelníky, plazy, mršiny, ale dôležitou súčasťou sú aj rastliny a plody

Stavbou chrupu sa líška príliš nelíši od psov, vlkov a šakalov

Odlišuje sa však pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom

Dĺžka tela líšky je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov je chvost

Váži približne 7 až 10 kilogramov

V kohútiku meria 35 až 40 centimetrov

Sfarbenie je plavo šedastočervené až hrdzavé, čo sa zhoduje s farbou pôdy

Líška je bystré zviera má veľmi dobre vyvinutý sluch a čuch

Je samotársky a túlavý živočích, pospolito žije iba matka s mláďatami, alebo niekoľko súrodencov

Brloh si vždy volí opatrne, sú to hlboké, rozvetvené dutiny medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach, na južným slnečných stráňach

Lovný revír líšky je 2,5 až 15 kilometrov štvorcových

Líšky sa pária v januári až februári, pričom samce bojujú o samice

Gravidita u líšok trvá 50 až 60 dní, v apríli sa narodí 4 až 6 slepých líšťat, po dvoch týždňoch sa im otvárajú oči, cicajú 7 až 8 týždňov, osamostatňujú sa koncom leta v 10 mesiaci veku

Líška je jedným z hlavných prenášačov besnoty, ale nie každý jedinec

Líšky regulujú početnosť škodlivých hlodavcov a vykonávajú sanitárnu funkciu v ekosystéme

MAČKA DIVÁ  ( lat. FELIS SILVESTRIS )

Výskyt na Slovensku bol doložený na 65% územia

Pre mačku divú sú typické listnaté a zmiešané lesy v podhorí alebo vrchovinách

Na Slovensku žije najmä v pahorkatinách, podhorských a horských lesoch, v zachovaných starších lesných komplexoch

Je nočným zvieraťom

Vedie samotársky život, je plachá a obozretná

Živí sa drobnými živočíchmi najmä myšami, hrabošmi a vtákmi

Je sfarbená do sivohneda až sivožlta s výraznými ryhami na chrbte, chvoste a nohách

Chvost mačky divej je kratší ako polovica dĺžky jej tela, po celej dĺžke je huňatý a pred koncom má 3 až 4 pruhy

Má zavalitejšiu postavu ako domáca mačka vďaka dlhšej a hustejšej srsti, má väčšiu hlavu s dlhšími fúzmi a menšími ušami

Dĺžku môže dosiahnuť od 80 – 90 centimetrov bez chvosta, chvost meria 30 centimetrov

Vážiť môže od 1,5 až 8 kilogramov a viac

Pária sa vo februári až marci

Gravidita u samice trvá 63 až 68 dní, vrhne 3 až 5 slepých mláďat, ktoré po 10 dňoch otvárajú oči a po 6 až 7 týždňoch prechádzajú na mäsitú potravu

Mačka divá sa dožíva 15 až 20 rokov

Mačka divá si neprivyká k človeku

MEDVEĎ HNEDÝ  ( lat. URSUS ARCTOS  )

Medveď hnedý je cicavec z čeľade medveďovitých

 Je všežravec pričom 80 až 90% tvorí rastlinná zložka

Výskyt na Slovensku je doložený na približne 33% územia

Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti so zmiešaným a ihličnatým lesom v stredných a vyšších polohách

Žerie lesné ovocie, väčší hmyz, larvy mravcov, huby, trávu, korienky, med lesných včiel, zdochliny, občas strhne srnu či ovcu

Čo nezožerie si zakrýva raždím a lístím na neskôr, miesto ľahko nájde

Na posedenie dokáže zožrať 12 kilogramov potravy

Dospelý medveď dorastá do dĺžky cca 1,7 až 2,2 metra, chvost meria 5 až 20 centimetrov

V kohútiku meria 90 – 125 centimetrov, hmotnosť má od 100 – 350 kilogramov

Sú to silne stavané jedince s typickým hrbom v oblasti lopatiek

Samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú ľahšie kosti

Srsť je tmavohnedá, blond až čierna, chrup má silný s veľkými očnými zubami

Čuch má vyvinutý veľmi dobre, človeka alebo zviera zavetrí na 5 kilometrov, sluch má výborný

Zrak nemá až tak dobrý ako iné šelmy, nehybné predmety rozozná iba na menšiu vzdialenosť

Pohybuje naraz obidvoma nohami z jednej strany, preto má kolísavú chôdzu

Na krátku vzdialenosť vie vyvinúť veľkú rýchlosť, ani najrýchlejší bežec mu neunikne

Odtlačok zadnej nohy sa podobá na ľudskú, pretože sa otláča aj päta, pazúry má nestiahnuteľné

Samec s dĺžkou zadnej laby od 24,3 centimetra má 150 a viac kilogramov

Medveď je aktívny cez deň aj v noci

Zimu prečká hibernovaním  ( zimný spánok ) v brlohu, kvôli tomu sa musí intenzívne prikrmovať od jari do jesene

Na zimný spánok sa ukladajú v novembri až decembri

Zimuje na neprístupných miestach ako sú skalné pukliny, vývraty stromov alebo v jaskyniach

Obdobie párenie prebieha od mája do júla

Obdobie gravidity u medvedice trvá 7 až 9 mesiacov pričom zárodok sa vyvíja až posledných 8 až 10 týždňov

Niektoré medvedice sa pária až v jeseni počas takzvanej nepravej ruje

V januári, februári prichádzajú na svet 2 až 3 malé medvieďatá s váhou asi pol kilogramu, sú slabo vyvinuté, slepé a prvé 3 – 4 mesiace sú odkázané na mlieko matky, malé medvieďatá majú okolo krku svetlý hnedý pás, z brlohu ich vyvádza až keď sú schopné ju nasledovať

Práve v tomto období sú medvedice najviac nervózne a pripravené zaútočiť aj na človeka

Medvieďa zostáva s matkou takmer 3 roky, potom sa osamostatňujú a hľadajú si nové teritórium

Vo voľnej prírode sa dožíva 25 až 30 rokov

Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chráneným druhom

MYŠIAK HÔRNY   ( lat. BUTEO BUTEO )

Myšiak hôrny je dravý vták z čeľade jastrabovitých

Je to zavalitý dravec strednej veľkosti, dorastá do veľkosti 50 až 55 centimetrov

Rozpätie krídel má 113 až 130 centimetrov

Váži 800 až 1000 gramov

Samec je menší ako samica

Vyskytuje sa svetlá a tmavá farebná forma, sfarbenie je veľmi variabilné od čiernohnedého až po bledosmotanové, spodná časť tela môže byť takmer biela až takmer hnedá s rôznymi prechodmi, časté je svetlé sfarbenie na prsiach a tmavšie na bruchu, chrbtová strana tela je tmavohnedá a spodná časť je viac alebo menej škvrnitá, chvost je mierne zaokrúhlený a husto pruhovaný, prsty sú krátke, pazúry ostré, nie však príliš veľké

Hniezdi v lesoch, za potravou lieta na otvorené priestranstvá ako sú polia, lúky, pastviny, často vysedáva aj vedľa ciest

Potrava je hlavne tvorená malými cicavcami, vtákmi, plazmi, červmi, obojživelníkmi, rybami no nepohrdne ani zdochlinou

Počas hniezdenia sú myšiaky teritoriálne

Pohlavne dozrieva v 2 a 3 roku života

Páry sú monogamné, často spolu vydržia po celý život

Často ho vídame krúžiť na oblohe bez pohybu krídel, let je dosť neobratný a ťažkopádny

Typický hlas myšiaka je ďaleko počuteľný a znie ako mňaukavé „hji-je“ veľmi podobné hlasu sojky škriekavej

V prírode sa dožíva približne 10 rokov

OROL SKALNÝ  ( lat. AQUILA CHRYSAETOS  )

Orol skalný je dravec z čeľade jastrabovitých

Orol patrí k najväčším zástupcom rodu orlovité

Samček sa výrazne odlišuje od samičky veľkosťou, rozpätím krídel a hmotnosťou

Váha samičky dosahuje 3,7 až 6,7 kilogramu

Váha samca 2,8 až 4,6 kilogramu

Samička dosahuje dĺžku tela 90 až 100 centimetrov pričom samec má o 10 centimetrov menej

Rozpätie krídel u samcov sa pohybuje okolo 190 až 210 centimetrov

Rozpätie krídel u samičiek je 200 až 230 centimetrov

Hniezdi v skalných stenách, previsoch alebo stromoch

Pár orlov žije počas celého života spolu

Samička znáša 1 až 3 vajíčka

Vyliahnutie trvá 45 dní, po 80 dňoch sú mláďatá schopné letu

Orly zväčša lovia na otvorených krajinách v nízkom lete s využitím rôzneho krytia

Korisť najčastejšie zachytí na zemi, alebo pri zemi silnými pazúrmi čím ju usmrtí, väčšiu korisť ako mláďa kamzíka uchopí za hlavu a silnými pazúrmi prerazí lebečnú kosť

Orol skalný patrí medzi ohrozené druhy a je zákonom prísne chránený a spoločenská hodnota je vysoká

RYS OSTROVID  ( lat. LYNX LYNX )

Je voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe

Patriaca do čeľade mačkovité

Výskyt na Slovensku je približne na vyše 50% územia

V minulosti bol takmer vyhubený, vďaka ochrane sa jeho populácia zväčšila

Dĺžka tela rysa je od 80 do 130 centimetrov a dĺžka chvosta je 25 centimetrov, v kohútiku až 70 centimetrov

Samec obyčajne váži od 18 do 30 kilogramov

Samica váži od 10 do 21 kilogramov

Charakteristickými črtami sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a čierny koniec chvosta

Sfarbenie je žltočervené až po hrdzavosivé a po celom tele má červeno hnedé škvrny

Stopa rysa má zaokrúhlený tvar bez odtlačkov pazúrov je veľká 8 – 10 centimetrov

Rys má výborný zrak, za denného svetla rozozná hlodavca na 75 metrov, zajaca na 300 metrov, svišťa na 400 metrov a srnca na 500 metrov

Je aktívny hlavne počas noci, cez deň sa rád slní a odpočíva v skalných úkrytoch alebo húštinách

Hlavnou potravou sú kopytníky  ( najmä srny  ), drobné cicavce, na zemi hniezdiace vtáky a menšie šelmy

Naraz skonzumuje viac ako 3 kilogramy mäsa a zvyšok si zahrabe

Rys na svoju korisť číha v úkryte , útočí z bezprostrednej blízkosti

Tak ako mačka zahrabáva svoj trus

Samec žije samotársky, len v dobe párenie sa zdržuje so samicou

Párenie prebieha od februára do apríla

V máji a júni rodí samica 2 – 4 mláďatá, ktoré kojí 2 -3 mesiace

Samec pohlavne dozrieva v 32 mesiaci života

Samice pohlavne dozrievajú o 11 mesiacov skôr

Dospelé rysy si vytyčujú teritórium, jeho veľkosť sa pohybuje od niekoľkých desiatok až po stovky kilometrov štvorcových

Dožíva sa okolo 14 rokov

Rys plní v ekosystéme rolu regulačnú, selekčnú a sanačnú

Na Slovensku je rozšírený v karpatských pohoriach v nadmorských výškach 800 – 1000m.n.m aj viac, vo väčšine národných parkov Slovenska a v ostatných chránených územiach

Na Slovensku je rys ostrovid celoročne chránený a neloví sa

SALAMANDRA ŠKVRNITÁ  ( lat. SALAMANDRA SALAMANDRA )

Je stredne veľký druh obojživelníka z čeľade salamandrovitých

Obývajú vlhké lesné kotliny, lúky, polia, listnaté a zmiešané lesy, vyskytuje sa však aj v podzemí kde dokáže prežiť

Potravou sú dážďovky, mäkkýše, hmyz…

Lovia za súmraku a hlavne v noci

Do podzemia sa utiahne na prelome októbra a novembra, kde sa drží približne stála teplota

Najčastejšie sa zdržujú v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek, kde sa rozmnožujú

Pária sa na jeseň

Samička kladie larvy do potôčikov a studničiek v počte 2 až 70 kusov

Larvy ostávajú vo vode aj cez zimu, k premene dochádza v jarných mesiacoch

Pohlavne dozrievajú v štvrtom roku života

Salamandra sa dožíva až 25 rokov

Na predných nohách má 4 prsty a na zadných má 5 prstov, čierne zafarbenie so žltými alebo oranžovými škvrnami

Jed salamandrin, ktorý vylučuje zo žliaz za očami, nie je pre človeka príliš nebezpečný, ak sa však dostane do očí spôsobuje zápal, zvonka dráždi sliznice

Jed pre menšie živočíchy, ktoré chcú salamandru napadnúť spôsobuje svalové kŕče, znižuje krvný tlak, čím sťažuje dýchanie, jed vo väčšom množstve môže živočícha zabiť, vďaka tomu nemám skoro žiadneho prirodzeného nepriateľa

Na Slovensku je salamandra škvrnitá chránená

SOJKA OBYČAJNÁ  ( lat. GARRULUS GLANDARIUS )

Sojka je spevavec z čeľade krkavcových

Na Slovensku hniezdi skoro na celom území

Sojka je veľká ako holub, 34 centimetrov

Sfarbená je do červenkasto hneda má čierne fúzy, čierny chvost, biele krídla s bielym políčkom a trblietavo modrým zrkadielkom

Samec a samica sa navzájom nelíšia

Sojka je schopná napodobňovať iné vtáčie a zvieracie zvuky, ale aj napr. vŕzgavé tóny a škrípavé tóny

Vyskytuje sa v ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesoch a rozsiahlejších mestských parkoch

Živia sa hmyzom, žaluďmi, orieškami, bobuľami, borovicovými semenami, chrobákmi, ovocím, húsenicami, pavúkmi, nevyhýba sa ani požieraniu vajec iných menších vtákov

Sojka je prevažne stály druh

Hniezdi v apríli až máji, raz ročne samice znášajú 5 až 6 vajec, ktoré sú zelenkasté s drobnými škvrnami

Počas hniezdenia žijú veľmi utajene a len zriedkavo pripustia človeka bližšie

Na vajciach sedí samica 16 až 17 dní vtedy sa samec stará o prísun potraviny

Po vyliahnutí mláďat ich rodičia kŕmia 19 až 20 dní

Sojka je plachý a ostražitý vták

Po zemi sa pohybujú skackaním

Lieta ťažkopádne, vlnovito s trhavými nepravidelnými údermi zaokrúhlených krídel

Známy je jesenný zvyk sojok ukrývať si žalude do pôdy, čo je zásoba na zimu, takto zohrávajú dôležitú úlohu pri šírení duba do nových oblastí

SRNEC LESNÝ  ( lat. CAPREOLUS CAPREOLUS  )

Srnec lesný je párnokopytník z čeľade jeleňovitých

Samica je srna a mláďa srnča

Výskyt na Slovensku je na väčšine územia

Srnec je relatívne malý vo svojej čeľadi

Váži medzi 17 až 30 kilogramov

Jeho dĺžka je 90 až 130 centimetrov, chvost má veľmi krátky a málo viditeľný

Farba srsti má mierne hrdzavočervený odtieň a ma zimu tmavne a hustne

Samce majú krátke parožky, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 25 centimetrov

Parožky zhadzujú každý rok, od októbra do novembra

Nové parožky im narastú na jar budúceho roka ( marec- apríl )

Srnec lesný žije v lesoch

Najaktívnejší je za súmraku

Živí sa najmä rôznymi bylinami a rôznymi plodmi, obľubuje mladé výhonky s vysokým obsahom vlhkosti

Srnec je plachý, pri ohrození šteká podobne ako pes

Samce sú teritoriálne a chránia si svoje územie, na značkovanie teritória používajú výlučky z prachových žliaz medzi raticami, na čele a pätách

Samice pohlavne dozrievajú v 16 mesiaci života

Od polovice júla začína ruja

V máji až júni rodí srna jedno, niekedy dve mláďatá, ktoré sú hnedé s bielymi škvrnami  ( srnčatá ), ktoré prvé dni zostávajú skryté v tráve, v hustej vegetácii kam ich chodí matka niekoľko krát denne kŕmiť

Mláďatá dojčí 6 až 7 mesiacov

Vo voľnej prírode sa srnec dožíva okolo 10 rokov

VLK DRAVÝ   ( lat. CANIS LUPUS )

Vlk je najväčšou psovitou šelmou

Obýva súvislé lesné spoločenstvá s dostatkom vysokej zveri

Potravu tvoria hlavne kopytníky, menej drobné cicavce, zdochliny, plazy a obojživelníky

Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky

Dĺžka tela sa pohybuje od 180 až po 270 centimetrov, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50 centimetrov

Farba vlka sa líši, môže byť sivá, biela, čierna, červená, hnedá atď.

Vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené, väčšina nie je jednofarebná

Váha sa pohybuje od 30 kilogramov a viac, samica váži o 30% menej ako samec

V kohútiku má 70 a viac centimetrov

Najdôležitejšie zmysly vlka sú čuch, sluch a zrak

Čuch – veľmi dôležitý zmysel, hľadá ním korisť, naviguje ho, 14 krát lepšie zachytáva pachy ako človek

V dobrých podmienkach zavetria pach aj na 3 kilometre

Sluch – počuje až do frekvencie 80KHZ, vie zamerať jeden konkrétny zvuk pričom hluk utíši, umožňuje mu to 17 svalov, ktoré hýbu ušnicou

Na otvorenom priestore počujú do diaľky cca 8 kilometrov

Zrak – je veľmi ostrý hlavne pri vnímaní pohybu

Vlk je citlivý na vibrácie, čím vie rozpoznať blížiace sa zemetrasenie

Vlk je veľmi plachý

Okrem obdobia rozmnožovania žijú vo svorkách

Vo svorke lovia organizovane, nadháňaním a uštvaním koristi

Rodičovský pár loví v dobe výchovy mláďat v okruhu 10 až 15 kilometrov štvorcových, vždy ďaleko od brlohu

Svorku vedie najsilnejší samec  ( alfa samec )

Svorky majú veľké teritórium 40 až 80 kilometrov štvorcových, za noc môžu prejsť aj 40 kilometrov

Navzájom sa dorozumievajú vytím a štekavými zvukmi

Zvádzajú boje o samice

Pária sa v januári a februári, po 9 týždňoch rodí samica v brlohu 4 až 6 mláďat, asi po mesiaci im rodičia začnú podávať mäsitú potravu, na jeseň už lovia mláďatá vo svorke a vo veku 2 až 3 rokov sú pohlavne dospelé