Operence na Kačíne

Sýkorka bielolíca alebo Sýkorka veľká je najväčšia a najrozšírenejšia sýkorka z čeľade sýkorkovitých (Paridae).
Rozšírená je na územiach Európy, Ázie a severnej Afriky.
Obýva väčšinu Európy a západnú Sibír.
Na Slovensku hniezdi v podstate na celom území, ale so stúpajúcou nadmorskou výškou sa početnosť znižuje.
Je to prevažne stály druh, ale časť populácie vykonáva krátke migračné ťahy.
Z Poľska, Ukrajiny a Nemecka prilietajú na zimu na Slovensko, niektoré zo Slovenska odlietajú na juh.
Vyhľadáva najmä listnaté lesy, ale objavuje sa aj v ihličnatých.
Bežne sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídlisk, v záhradách, parkoch, sadoch.
Je to naša najväčšia sýkorka, je 14 cm dlhá, 14 – 19 g ťažká a je pomerne výrazne sfarbená.
Charakteristické sú pre ňu čierne lemované biele líca a čierny pás, ktorý sa tiahne cez brucho.
Zobák je silný, kužeľovitý a čierny.
Let je pomerne rýchly, vlnkovitý.
Vydáva až 40 rôznych zvukov, vie napodobniť aj iné vtáky.
Prirodzené hniezdenie je v dutinách stromov, ale je aj veľmi prispôsobivá.
Do hniezda, ktoré stavia iba samica kladie okolo desať vajíčok, ktoré vážia asi 1,6 g.
Na vajciach sedí iba samička, ktorú samec kŕmi.
Dĺžka sedenia je 13 až 14 dní, potom obidvaja rodičia 16 až 18 dní kŕmia mláďatá v hniezde a ďalších 8 až 14 dní sú mláďatá kŕmené po vyvedení z hniezda.
V lete sa živí hmyzom, ale v zime musí prejsť na semená s vysokým obsahom tuku.
Pre svoje mláďatá bežne zoženú aj 500 ks húseníc denne.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov bol 1 500 000 – 3 000 000 párov.
Počet zimujúcich jedincov môže byť až 4 – 8 mil.
Sýkorka veľká je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 €.

Sýkorka hôrna alebo sýkorka lesklohlavá je druh z čeľade sýkorkovité.
Žije v oblasti od Severných Pyrenejí, západného Francúzska a Spojeného kráľovstva až k južnému Uralu.
Nie je sťahovavá, len výnimočne prelieta do vzdialenejších miest.
Žije hlavne v listnatých lesoch nížin a menej v zmiešaných lesoch na celom území  Slovenska.
Je stála, prelietava len malé vzdialenosti.
Dĺžku tela má asi 11- 11,5 cm, váži medzi 8,5 – 11,5 g.
Vršok hlavy, krk a oblasť brady sú čierne.
Chrbát je pomerne jednotne šedo-hnedý a brucho je belavé.
Od veľmi podobnej sýkorky čiernohlavej sa líši malou ostro ohraničenou škvrnou pod zobákom, lesklou čiernou farbou na hlave a absenciou svetlých polí na krídlach.
Hniezdi v dutých spráchnivelých pňoch.
Hniezdia dva krát, v prvom hniezdení môžu mať 7 – 10 vajíčok, v druhom mávajú 5 – 9.
Na vajíčkach sedí samica.
Mláďatá sa vyliahnu po 13 – 15 dňoch.
Rodičia ich kŕmia 17 – 18 dní a po vyletení z hniezda dokrmujú asi 10 dní.
Živí sa drobným hmyzom a v zime semenami.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 – 150 000, zimujúcich jedincov 200 000 – 500 000.
Sýkorka hôrna je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 €.

Sýkorka belasá patrí do čeľade sýkorkovitých (Paridae).
Rozšírená je na územiach Európy, Ázie a severnej Afriky.
Obýva väčšinu Európy a západnú Sibír.
Je rozšírená na celom území Slovenska od nížin do 1 500 m n. m..
Spolu so sýkorkou veľkou patrí medzi najrozšírenejšie sýkorky na Slovensku.
Obľubuje listnaté lesy od lužných až po horské bukové lesy 1200 – 1 400 m n. m..
Meria 11 – 11,5 cm a váži 10 – 12 g.
Samec je charakteristický belasým vrchom hlavy, má modrý pásik cez oko a okolo hrdla.
Medzi belasým vrchom hlavy a modrým pásikom cez oko je biely pás, líca sú tiež biele.
Samica je podobná, len menej žiarivo belasá.
Mláďatá majú hnedozelený vrchy hlavy, celkovo sú so žltým nádychom.
Zobák a nohy sú tmavosivé.
Sýkorka belasá hniezdi v dutinách stromov 2-krát do roka.
Do hniezda z machu znáša samička 10 – 12 bielych vajíčok s červenohnedými škvrnami, na ktorých sedí sama 13 – 15 dní.
Výchova na hniezde trvá 17 – 18 dní.
Živí sa hmyzom, bobuľami a semenami.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 000 – 1 400 000, zimujúcich jedincov 1 500 000 – 3 000 000.
Sýkorka belasá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 €.

Mlynárka dlhochvostá alebo mlynárik chvostnatý je malý druh spevavca.
Patrí do čeľade mlynárkovité.
Obýva celú Európu.
Na celom Slovensku hniezdi i zimuje, obýva krovinaté okraje lesov do 1 500 m n. m., sady, parky a záhrady s bohatým podrastom.
Žije v okrajových častiach listnatých a zmiešaných lesov, v miestach kde je veľa kríkov a mladín a v porastoch vŕb pri potokoch.
Obľubuje miesta s rozptýlenou parkovou zeleňou.
Meria 12 – 14 cm a váži 6,5 – 10 g.
Charakteristická je dlhým stupňovitým, čiernym chvostom, ktorý má na bielo sfarbené kormidlové perá a čiernym pásikom na hlave, ktorý prechádza až po čierny chrbát.
Mlynárky možno vídať so sýkorkami, ako v zimných mesiacoch hľadajú spolu potravu.
Tvoria kŕdliky s 20 i viac jedincami.
Obaja rodičia stavajú veľké hniezdo z lišajníkov, machov a pavučín.
Hniezdo má vajcovitý tvar s bočným vchodom v hornej časti.
Vnútro vystiela samička perím a potom denne znáša vajíčka – celkovo ich býva 6 až 10 a sedí na nich len sama 12 – 13 dní.
Po vyliahnutí mláďat sa o ne starajú už obaja rodičia 15 – 16 dní.
Živí sa drobným hmyzom, larvami a kuklami.
Vyhľadáva vošky, mravce a pavúky.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 – 120 000, zimujúcich jedincov 200 000 – 400 000.
Mlynárka dlhochvostá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 €.

Slávik červienka alebo červienka obyčajná je malý vták z čeľade muchárovité.
Žije v lesoch po celom území Slovenska.
Je sťahovavá, ale zriedkavo aj prezimuje.
Odlieta v septembri až októbri a vracia sa v druhej polovici marca.
Obýva listnaté, zmiešané a ihličnaté lesy, parky s hustým krovinatým podrastom.
Je malý vták s dĺžkou tela asi 140 mm.
Má hnedé zafarbenie, spodnú časť hlavy, hrdlo, boky krku a prsia tehlovočervené a bruško belavé.
Veľmi rada sprevádza záhradkárov, lebo na čerstvo okopanej pôde nachádza rozmanitú potravu.
Aj v zime je nápadná, krotká a dôverčivá.
Hniezdo stavia na zemi, alebo nízko nad zemou zväčša v polodutinách, alebo je aspoň sčasti kryté.
Stavia ho z tráv, korienkov, machu a listov samica.
Hniezdi 2 razy do roka.
Znáša 5-6 vajec veľkosti 19 x 14 mm.
Inkubačný čas je 13-14 dní, kŕmenie mláďat v hniezde je 12-15 dní.
Živia sa najmä hmyzom v rôznych štádiách vývinu, pavúkmi, prípadne aj slimákmi.
Konzumujú i rastlinnú potravu, rôzne plody, ktorých väčšina semien ostáva schopná vyklíčiť.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 500 000 – 1 000 000, zimujúcich jedincov 70 000 – 150 000.
Slávik červienka je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 €.

Pinka lesná  je spevavec a patrí do čeľade pinkovitých.
Je to veľmi bežný druh v Európe a hniezdi na celom území Slovenska od nížin až po pásmo kosodreviny.
Najvyššie hustoty dosahuje v prírodných lužných lesoch, v prírodných dubových lesoch, v prírodných horských zmiešaných lesoch.
Prevažná časť populácie sa na zimu sťahuje.
Ostávajú najmä staré samce a zdržujú sa pri obciach.
Obýva lesy a lesíky všetkých druhov, stromoradia aj malé skupinky stromov, ale aj záhrady, sady, parky a brehové porasty vôd.
Meria 15 – 15,5 cm a váži 21 – 25 g.
Samec má modrosivý vrch hlavy a krk, čierne čelo.
Chrbát je červenohnedý so zeleným odtieňom, kostrč zelenožltá.
Samica na rozdiel od samca, nemá modrý vrch hlavy ani červenohnedú hruď a líce.
Chrbát ma olivový, letky a chvostové perá svetlejšie.
Zobák je na jar sivomodrý, na jeseň hnedý.
Samička stavia hniezdo sama, umiestňuje ho tesne ku kmeňu a využíva rovnaké lišajníky ako rastú na hniezdnom strome.
Hniezdi dvakrát za rok.
Samička znáša 4 – 6 vajec, sama na nich sedí 12 – 13 dní, samec jej prináša potravu.
Po vyliahnutí trvá výchova mláďat 14 dní.
Pinka obyčajná sa živí rôznymi semenami zbieraním zo zeme.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov bol cca 3 000 000  –  5 000 000 párov.
Pinka obyčajná je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 90 €.

Muchárik čiernohlavý je druh z čeľade muchárovité.
Rozšírený je na územiach severozápadnej Afriky cez severnú Európu až do západnej Ázie. Menej početne žije v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe.
Muchárik čiernohlavý je na Slovensku počas obdobia migrácie veľmi početný a nápadný druh, hniezdi však veľmi zriedkavo.
Na Slovensku hniezdi v horských zmiešaných lesoch, kde rastie buk lesný, javor, jaseň, brest spolu s jedľou a smrekom.
Hniezdi aj v starých sadoch, parkoch a cintorínoch.
Meria 13 cm a váži 12 – 14 g.
Samček žijúci v západnej Európe má na jar hlavu a chrbát čiernej farby, samček žijúci vo východnej Európe má hlavu a chrbát hnedosivej farby.
Je popísaných až 7 rôznych stupňov zafarbenia od čiernej po sivú.
Na jeseň sa samci podobajú na samice, biele čelo im však ostáva.
Samička má hnedosivý chrbát, žltobiely spodok tela a bielu škvrnu na krídlach má malú.
Samička nemá biele čelo.
Hniezdi v prirodzených bútľavinách stromov alebo v dutinách, ktoré vysekali ďatle.
Do dutiny si nanosí suché steblá, listy, srsť a perie.
Samička znesie 5 – 7 (4 – 8) modrozelených vajíčok.
Na vajíčkach sedí iba samica 14 – 15 dní.
Obaja rodičia kŕmia vyliahnuté mláďatá 14 – 16 dní.
Hniezdi raz ročne koncom mája, v júni.
Živí sa lietajúcim hmyzom.
Muchárik čiernohlavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 €.

Muchárik bielokrký je druh z čeľade muchárovité.
Hniezdi v Európe od Francúzska cez strednú Európu, Ukrajinu po juhozápadné Rusko.
Slovensko má druhú najpočetnejšiu populáciu muchárikov bielokrkých v Európe.
Rozšírený je od nížin až do výšky 1 200 – 1 300 m.
Je sťahovavý.
Prilieta v apríli, odlieta v auguste a septembri.
Ako hniezdič je v listnatých lesoch na Slovensku pomerne hojný, ak je v poraste dostatok stromových dutín.
Menšie počty dosahuje v zmiešaných lesoch, parkoch a sadoch.
V parkoch, záhradách sa objavuje počas migrácie.
Veľký je ako muchárik čiernohlavý dĺžka tela je asi 130 mm krídla samcov 78?82 mm, samíc 77?80 mm, chvosta 49?54 mm.
Podobný je ako muchárik čiernohlavý, od ktorého sa samček odlišuje bielym pásikom na krku, oddeľujúcim čiernu čiapočku od čierneho chrbta.
Samičky sú podobné tiež.
Charakteristické sú biele škvrny na letkách, ktoré začínajú už na 3., 4., a 5. letke.
Samce často ponúkajú dve dutiny v dvoch rôznych teritóriách, takže pri nich občas dochádza k polygamii.
Hniezdi v dutinách a polodutinách stromov.
Začiatok hniezdenia je v máji.
Samička znáša 4 – 7 jedno farebných modrozelených vajec veľkosti 17×13 mm.
Inkubačný čas je 12-13 dní, výchova mladých v hniezde trvá 13 – 14 dní.
Živí sa predovšetkým lietajúcim hmyzom.
Odhad počtu hniezdiacich párov je 70 000 – 150 000.
Je to užitočný hmyzožravý druh, ktorý si zaslúži všestrannú ochranu.
Muchárik bielokrký je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 €.

Penica čiernohlavá je stredne veľký druh spevavca z čeľade penicovité (Sylviidae).
Rozšírená je na územiach Európy, Ázie a severnej Afriky.
Obýva väčšinu Európy a západnú Sibír.
Je rozšírená na celom území Slovenska do 1 650 m n. m.
Je sťahovavá a vzácne prezimuje.
Je jedným z najrozšírenejších druhov Slovenska.
Obýva všetky druhy lesov od nížin po hornú hranicu lesa, kde obýva miesta s krovinami.
Žije v krovinách pri potokoch a riekach, v parkoch a záhradách.
Nájdeme ju tiež vo vetrolamoch a v otvorených priestoroch s krovinami.
Meria 14 cm a váži 15 – 21 g.
Je sivej farby na spodnej časti tela a hnedosivej farby na vrchnej časti tela.
Samec má tmavočiernu vrchnú časť hlavy až po oko.
Samica a mláďatá majú vrchnú časť tela viac hnedú a vrch hlavy hrdzavohnedý.
Hniezdo ukrývajú v nízkych kríkoch.
Upletené je z listov tráv a vnútri je srsť.
Na 4 – 6 vajíčkach sedia obaja rodičia 11 dní a výchova mláďat trvá tiež 10 – 11 dní.
Hniezdia dvakrát do roka, v máji – júni a v júli a auguste.
Živí sa hmyzom, napríklad voškami a rôznymi plodmi, ako sú maliny, baza čierna, baza červená, jarabina vtáčia, kalina a tiež marhule.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 800 000 – 1 000 000, zimujúcich jedincov je 0 – 50.
Penica čiernohlavá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 €.

Penica slávikovitá je stredne veľký druh spevavca z čelade penicovité (Sylviidae).
Hniezdi v európskej časti palearktídy.
Na Slovensku je bežný hniezdič a migrant.
Vyskytuje sa najmä v brehových porastoch, alebo v lesoch s dostatočným krovitým podrastom.
Na hniezdenie využíva aj záhrady či parky.
Môže pripomínať trsteniarikov, ale aj kolibkárikov.
Z vrchnej strany je hnedej farby, zo spodu svetlejšia.
Penice hniezdo ukrývajú v nízkych kríkoch.
Na 4 – 6 vajíčkach sedia obaja rodičia 11 dní a výchova mláďat trvá tiež 10 – 11 dní.
Živí sa hmyzom a rôznymi plodmi.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000.
Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné.
Penica slávikovitá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 €.

Penica popolavá je malý sťahovavý druh spevavca z čeľade penicovité (Sylviidae).
Hniezdi od Anglicka až po Rusko.
Jeden z najrozšírenejších druhov na Slovensku.
Bola zaznamená v 94 % pozorovaných častí Slovenska.
Hniezdi od nížin až po 1 650 m n. m.
Je typický druh v miestach prechodu medzi lesom a krovinatou krajinou, často sa vyskytuje v mestách v parkoch a záhradách, kde vyhľadáva ozdobné kríky aj kríky s plodmi.
Penica popolavá meria 13 – 13,5 cm a váži 11 – 13 g.
Chrbát je sivohnedej farby, cez oko sa tiahne tmavšia páska, ostro kontrastujúca s bielou farbou hrdla a hrude.
Hniezdi dvakrát do roka, hniezdo umiestňuje v kríkoch nízko nad zemou.
Na 4 – 6 vajíčkach sedia striedavo obaja rodičia 11 – 12 dní a po vyliahnutí mláďat ich kŕmia 10 – 11 dní.
Živí sa hmyzom a rôznymi plodmi.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 40 000 – 80 000.
Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje je stabilné.
Penica popolavá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 100 €.

Ďateľ bielochrbtý je druh z čeľade ďatľovité.
Obýva listnaté a zmiešané lesy v oblastiach so silne kontinentálnou klímou s relatívne nízkou priemernou ročnou teplotou Európy a Ázie.
Je to stály druh, celý rok ostáva vo svojom teritóriu.
Na Slovensku bolo dokázané, alebo pravdepodobné hniezdenie v 53,70 % pozorovaných oblastí.
Vyskytuje sa a hniezdi rovnomerne od Malých Karpát až po Vysoké Tatry (do 1 300 m).
Je to stály vták.
V zime je verný svojim hniezdnym teritóriám.
Hniezdenie bolo zistené asi na polovici územia Slovenska, obýva staršie horské listnaté a zmiešané lesy od 330 – 1 300 m n. m..
Je veľký ako holub o málo väčší od ďatľa veľkého.
Dĺžka tela je asi 240 – 260 mm, krídla 144 mm, chvost 88 mm.
Na krídlach nemá biele pole.
Chrbtová časť je čierna, spodná časť s priečnymi bielymi a čiernymi pruhmi a škvrnami.
Spodná časť chrbta je celkom biela, ostatné druhy ďatľov ju majú čiernu.
Samček má tylo hlavy červené, samička čierne.
Hniezdnu dutinu vysekávajú obaja rodičia v bezkorunnej časti kmeňa alebo hrubého konára suchého buka.
Vchod býva kruhovitý alebo tvaru ležatej elipsy.
Dutina je hlboká 37 – 40 cm a široká 15 – 18 cm.
V apríli až v máji znáša samička 3 – 6 vajec priemernej veľkosti 31,4 x 23,1 mm.
Na znáške sedia obaja rodičia 13 až 16 dní.
O mláďatá sa takisto starajú obaja rodičia.
Živí sa hmyzom, larvami, kuklami, ktoré zbiera v práchnivejúcich kmeňoch a pňoch stromov.
Konzumuje i plody rastlín (jarabina, lieskové orechy a pod.)
Ďateľ bielochrbtý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 €.

Ďateľ malý patrí do čeľade ďatľovité.
Je to stály vták.
Hniezdi v listnatých lesoch v rovinách i pahorkatinách, v otvorenej krajine so skupinami stromov a lesíkmi, v alejách a ovocných sadoch.
Je to náš najmenší a najnenápadnejší ďateľ, veľký ako vrabec domový.
Meria 14 – 15 cm s rozpätím krídel 25 – 27 cm a váži 17 – 25 g.
Je čiernobielo pruhovaný na chrbte, na krídlach nemá biele škvrny ako ďateľ veľký alebo prostredný, spodnú stranu tela má bielu.
Samec má na rozdiel od samice červené temeno.
Hniezdi v apríli až máji raz ročne.
Hniezdna dutina býva hlboká 12 – 18 cm, šírka 10 cm.
Vletový otvor máva okolo 3 cm.
Samica znáša 5 až 6 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 11 – 14 dní.
V noci sedí s mláďatami samec.
Mláďatá kŕmia na hniezde tiež obaja rodičia ďalších 20 dní a po vylietnutí ich ešte 10 dní prikrmujú.
Živia sa hmyzom a jeho larvami, menej mravcami.
Potravu hľadajú na kôre stromov.
V zime sa živia aj semenami.
Ďateľ malý patrí medzi zákonom chránené živočíchy so spoločenskou hodnotou 663,87€.

Ďateľ prostredný je druh z čeľade ďatľovité.
Je to stály druh.
Obýva lužné lesy veľkých riek, dubové lesy v nížinách, južne orientované svahy  v celej južnej polovici Slovenska do 700 – 950 m n. m..
Na severnom Slovensku je zriedkavým druhom.
Meria 20 – 22 cm s rozpätím krídel 33 – 34 cm a váži okolo 55 g.
Samec, samica aj mláďatá celé temeno hlavy majú červené, oproti lícam nejasne ohraničené, spodné chvostové krovky sú svetloružové.
Na spodku tela sa objavujú ojedinelé čierne pozdĺžne prúžky (najmä u mláďat).
Hniezdi v apríli až júli raz ročne.
Hniezdnu dutinu vytesávajú obaja rodičia.
Vletový otvor máva priemer 34 mm.
Hĺbka dutiny je 20 až 35 cm, šírka 12 cm.
Samica znáša 5 až 6 bielych vajec, na ktorých sa striedajú obaja rodičia 12 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 2 týždne a potom ešte jeden týždeň.
Živia sa hmyzom nachádzajúcom sa na kôre a pod kôrou, rôznymi vývojovými štádiami chrobákov, mravcov a motýľov.

Ďateľ veľký je najpočetnejší ďateľ v Európe.
Je to druh z čeľade ďatľovité.
Vyskytuje sa v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch.
Meria 22 – 23 cm a váži 68,5 – 100 g.
Je čiernobiely, podchvostové krovky majú šarlátové sfarbenie.
Nad zobákom má čierny pás až po záhlavie.
Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.
Hniezdi v máji až júni raz ročne.
Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 5 cm si tesá sám.
Dutina dosahuje hĺbku 20 – 30 cm, šírku 15 cm.
Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú.
Konzumuje živočíšnu i rastlinnú potravu.
Hmyz všetkých vývojových štádií, hlavne druhy nachádzajúce sa v dreve a v kôre stromov.
V zime i na jeseň sa živia semenami ihličnatých i listnatých stromov, žalude, bukvice, lieskovce, orechy, žerú aj ovocie, napríklad moruše, čerešne, bazu, hrušky..
Ďateľ veľký je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 €

Žlna sivá patrí do čeľade ďatlovité.
Je to stály druh.
Má rada otvorenejšie biotopy, napríklad parky, stromoradia, sady, cintoríny, ale aj lesné porasty s holorubmi.
Farba tela tohto druhu je zelená.
Hlava je sivej farby.
Červenú čiapočku má len samec.
Tesne nad zobákom sa nachádza jemne červený pásik.
Fúzik je u tohto druhu len naznačený a je oveľa tenší.
Hmotnosť sa pohybuje od 120 do 150 g.
Hniezdi najmä v listnatých alebo zmiešaných lesoch v podhorských oblastiach a v lužných lesoch s roztrúsenými trávnymi porastmi.
Samička znáša 6 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia (v noci samec) počas 15 až 17 dní.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia približne 20 dní na hniezde a potom ešte 14 dní prikrmujú.
Živia sa mravcami a ich larvami, cvrčkami, dospelým hmyzom, motýľmi a pod.
Je v zozname chránených druhov, spoločenská hodnota je 995,81.

Žlna zelená patrí do čeľade ďatlovité.
Je to stály vták.
Žlna zelená vyhľadáva lesy so starými stromami.
Najradšej má lesy v blízkosti slnečných lúk, kde sa nachádza dostatok potravy.
Je prevažne olivovo zelená s červeným temenom hlavy.
Pri lete vidno žiarivo žltú kostrč a mriežkované letky.
Samec má červené pierka v čiernych fúzoch a samica ich má celé čierne.
Lieta vo vlnovkách.
Mláďatá majú škvrnité telo a matne červené temeno hlavy.
Dospelý jedinec dosahuje dĺžku tela 31 – 33 cm a, rozpätie krídel 40 – 42 cm, maximálnu hmotnosť má 170 – 180 g.
Hniezdi od apríla do augusta.
Samička znáša 5 až 7 vajíčok na ktorých sedí 17 až 19 dní.
Rodičia kŕmia mláďatá zhruba 25 dní.
Pohlavne dospelá je v prvom roku života.
Najradšej zo všetkého má mravce, ktorých za deň dokáže zožrať až dve tisícky.
Do veľkého mraveniska vyhĺbi dieru a čaká na mravce, ktoré vylizuje lepkavým jazykom.
Dožíva sa 7 rokov.
Žlna zelená je zákonom chránená, jej spoločenská hodnota je 663,87 €.

Tesár čierny sa zvykne nazývať aj ďateľ čierny.
Je druh z čeľade ďatľovité.
Je našim stálym vtákom a obľubuje hlavne zmiešané lesy, buky, smreky, borovice a listnaté lesy v horských oblastiach.
Jeho perie je sfarbené ako uhoľ, iba hlávku má červenú.
Samca od samičky možno rozoznať tak, že samička má červenú čiapočku iba na zátylku, samcovi červené perie pokrýva celú hlavičku vrátane čela.
Dĺžka jeho tela dosahuje 45 až 55 cm s rozpätím krídel 64 až 84 cm.
Na hniezdenie vyhľadáva vysoké stromy s holými kmeňmi.
Hniezdo býva 30 – 60 cm hlboké, 25 cm široké.
Za pár sekúnd dokáže do dutého konára, či stromu udrieť aj 60-krát, čo je priemerne 17 úderov za sekundu.
Samička znáša 4 -5 vajec, na ktorých sa striedajú samček so samičkou zhruba dva týždne. Mláďatká kŕmia tiež obaja a to 24 až 28 dní.
Hlavnou zložkou potravy sú mravce, predovšetkým veľké lesné drevokazné mravce, ale aj malé mravce, či larvy motýľov.
V zime vyhrabáva mravce z mravenísk a včely zo zimných úkrytov.
Dožíva sa pomerne vysokého veku.
Najstarší okrúžkovaný operenec tohto druhu sa dožil dvadsiatych ôsmych narodenín.
Tesár čierny je zákonom chránený, jeho spoločenská hodnota je 1840 €.

Drozd čierny je na Slovensku skoro stály druh, iba časť zimuje v južnej Európe.
Je rozšírený na celom území Slovenska.
Pôvodne to bol lesný druh, ktorý prenikol aj do miest a obcí.
V súčasnosti ho možno nájsť aj v otvorenej krajine so skupinami stromov, v obciach a mestách v parkoch, cintorínoch, sadoch, záhradách.
Drozd čierny meria 25 cm a váži 80 – 120 g.
Samce majú charakteristické čierne perie a žltý zobák.
Samica je hnedá a má svetlejší spodok.
Mláďatá majú hrdzavý nádych a hnedé vzorkovanie.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 – 800 000, zimujúcich jedincov 80 000 – 160 000
Drozd čierny hniezdi 2 krát do roka, v mestách aj 3 krát.
Hniezdo si robí v kríkoch pri kmeni, v mestách aj na rôznych zákutiach stavieb (rímsy, verandy, balkóny, odkvapové rúry a podobne).
Hniezdo stavia samička, umiestnené býva až do výšky 5 – 6 m, v mestách aj vyššie.
Pri stavbe hniezda používa suché rastliny, trávy, mach a spája ich hlinou.
Znáša 3 – 7 vajíčok modrozelenej farby s hrdzavými škvrnami.
Na vajíčkach sedí hlavne samička a to 13 až 14 dní.
Na výchove mláďat sa podieľajú obaja rodičia 14 – 15 dní.
Mláďatá opúšťajú hniezdo ešte skôr ako vedia dobre lietať.
Drozd čierny sa živí živočíšnou i rastlinnou potravou.
Zbiera rôzny hmyz, červy, plody a v mestách v zime aj odpadky.
Z plodov je to čerešňa, jahoda, malina, moruša, jarabina, baza čierna, ruža šípová, hruška, hrozno.
Drozd čierny je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 140 €.

Drozd plavý je druh z čeľade drozdovité.
Vyskytuje sa v ihličnatých, zmiešaných aj listnatých lesoch, v dolinách, na pasienkoch, v parkoch, cintorínoch, sadoch.
Samec aj samička sú na chrbte olivovosivozelené.
Brušná strana je biela, miestami pokrytá hnedými škvrnami.
Mláďatá majú chrbát červenkastý so žltými škvrnami.
Váži 57 až 77 g.
Hniezdo si robí na stromoch aj v kríkoch, v rôznej výške nad zemou, aj na zemi.
Na stavbe sa podieľa hlavne samička, samček nosí materiál.
Nosí staré trávy, mach, korienky, konáriky.
Vnútro je vymazané blatom a slinami.
Znáša 4 až 5 belasých vajec s malými škvrnami hnedej farby.
Samička sedí na vajíčkach 12 až 13 dní.
O mláďatá sa starajú obaja rodičia dva týždne.
Hniezdia 2 razy do roka.
Živí sa slimákmi, plodmi, bobuľami, buklice a listami drevín, pavúkmi, červíkmi.

Drozd čvíkotavý je druh z čeľade drozdovité.
Na Slovenku sa vyskytuje v okolí riek, potokov a v posledných desaťročiach sa hojne vyskytuje aj v intraviláne sídiel, v parkoch, sadoch, záhradách, hlavne ak je to v blízkosti vody.
Väčšinou je sťahovavý, časť aj prezimuje.
V zime sa u nás vyskytujú hlavne severské kolónie.
Obe pohlavia sú podobné.
Majú modrosivú hlavu s čiernohnedými bodmi, gaštanový chrbát, hruď čierno škvrnitá na žltohnedom podklade.
Váži 70 až 140 g.
Hniezdi nekryto na stromoch, prípadne aj na zemi.
Samička stavia hniezdo z tráv, machu, konárikov a korienkov, vystužené blatom.
Na rozdiel od ostatných príbuzných druhov, hniezdia v kolóniách ktorú využívajú na obranu pred predátormi (spoločné agresívne správanie).
Samička znáša 5 až 6 zelenkastých vajec s hrdzavými škvrnami, na ktorých sedí 14 dní, ďalších 14 dní kŕmi mláďatá.
Živí sa hmyzom, červami, ovocím, bobuľami, semenami rastlín.

Škorec lesklý alebo škorec obyčajný.
Žije na celom území Slovenska.
Vyhľadávajú hlavne okraje lesov a lúk, lesov a obilných polí.
Je sťahovavý, v malom množstve prezimuje.
Meria 21 cm a váži 60 – 94g.
Samec aj samica majú čierne perie s kovovým leskom do zeleného odtieňa na hlave, prsiach a chrbte a s purpurovým nádychom v záhlaví a na krku.
Mláďatá sú sivohnedé s belavým krkom a s pásikmi na spodnej časti tela.
Nohy majú červenožlté.
Ich let je veľmi rýchly, často kĺžu s vystretými krídlami.
Na hniezdenie potrebuje stromy s dutinami, dutiny v skalách, v budovách, alebo búdky.
Na jeseň sa zoskupujú do veľkých kŕdľov, ktoré nocujú v trstinách alebo na stromoch.
Do dutiny obaja rodičia, hlavne samica, nosia steblá a listy tráv, slamu, kôru i perie.
Vajíčka majú belasú farbu a býva ich 5 – 6.
Samička sa strieda so samčekom na sedení, čo trvá 13 – 14 dní.
Mláďatá vychovávajú ďalších 19 – 22 dní.
Hniezdia dvakrát za rok.
Potravu hľadajú na zemi, niekedy aj za letu.
Na jar sa živia hmyzom, vylietané mláďatá z prvého hniezdenia čerešňami, z druhého hniezdenia hroznom.
Na začiatku jesene konzumujú hlavne rastlinnú potravu, od októbra opäť živočíšnu, v novembri po ochladení počasia sa živia obilím.
Škorec lesklý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 90 €.

Trasochvost biely je malý sťahovavý vták.
Obýva otvorené krajiny, brehy potokov i stojatých vôd, polia, lúky, pasienky, kameňolomy, ľudské sídla, priemyselné i poľnohospodárske stavby.
Vo vysokých polohách sa drží ľudských stavieb a mostov.
Je rozšírený na celom území Slovenska a patrí medzi najbežnejšie vtáčie druhy od nížin až po alpínsky vegetačný stupeň.
Meria 18 cm a váži 20,5 – 22 g.
Má dlhý chvost, štíhle telo a celkovo živé pohyby.
Je bielo, čierno, sivý.
Samica má čierne farby skôr so sivým nádychom.
Je to sťahovavý druh, vracia sa koncom februára a v marci, odlieta v septembri a v októbri.
Svoje hniezdo môže mať  na zemi, na kríkoch, v skalách a na budovách.
Hniezdo stavia samica zo slamy, trávy, machu, korienkov a srsti.
Znáša 5 – 6 škvrnitých vajíčok na ktorých sedí 12 – 14 dní.
Po vyliahnutí sa o mláďatá starajú obaja rodičia 14 – 15 dní.
Hniezdia dva až tri krát do roka.
Živí sa hmyzom alebo malými bezstavovcami.
Trasochvost biely je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 €.

Trasochvost horský alebo trasochvost vrchovský je malý sťahovavý vták.
Hniezdi v Palearktíde, od severnej Afriky až po Japonsko.
Patrí medzi najmenej ohrozené druhy.
Žije od nadmorských výšok 200 m n. m. na celom území Slovenska až po alpínsky vegetačný stupeň pri vodných tokoch.
Dĺžku tela má 18 – 19 cm, rozpätie krídel 25 – 27 cm.
V zafarbení sa strieda žltá, sivá a biela farba.
Rád posedáva na skalách uprostred potoka a loví hmyz lietajúci nad vodou.
Chytá muchy, komáre, podenky a na zemi aj pavúky.
Hniezdo si ukrýva do polodutiny v brehu, v múrikoch okolo vody, do koreňov nad vodou.
Hniezdi dva razy do roka, samica znáša v období od marca do augusta po 4 – 6 jemne škvrnitých sivých vajec.
O potomstvo sa starajú obaja rodičia.
Je to sťahovavý druh, vracia sa v marci, odlieta v septembri a v októbri.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 – 20 000, zimujúcich jedincov 20 – 100.

Králiček ohnivohlavý alebo králik ohnivohlavý, králik ohňohlavý.
Je druh z čeľade králikovité.
Obýva ihličnaté a zmiešané lesy západnej oblasti Európy a Ázie s relatívne nízkou priemernou ročnou teplotou.
Na Slovensku bolo dokázané pravdepodobné hniezdenie v 45,70% pozorovaných oblastiach.
Žije predovšetkým v ihličnatých a zmiešaných lesoch, ale aj v parkoch, na cintorínoch a vo veľkých záhradách s ihličnanmi.
V horách vystupuje až k hornej hranici lesa.
Je čiastočne sťahovaný, zimuje v oblastiach okolo Stredozemného mora.
Pomerne hojne hniezdi aj u nás.
Je veľký približne ako králiček zlatohlavý a má aj veľmi podobné sfarbenie.
Má biely pásik nad okom.
Meria 8 – 9 cm a váži 5 – 7,2 g.
Buduje si hlboký hniezdny košíček z machov, lišajníkov a pavučín, vnútri bohato vystlaný jemnými pierkami.
Hniezdo býva umiestnené medzi dvoma vetvičkami alebo vo vidlici konárov.
Hniezdi 2x do roka.
Samica znáša 7-10 belavo ružových vajíčok s jemnou hnedou kresbou.
Inkubácia trvá 14-17 dni.
Potomkov kŕmia obaja rodičia 20-22 dni.
Živí sa drobným hmyzom, larvami a pavúkmi.

Králiček zlatohlavý alebo králik zlatohlavý, králik zlatý.
Je druh vtáka z čeľade králikovité.
Rozšírený v ihličnatých lesoch v oblastiach Európy a Ázie s relatívne nízkou priemernou ročnou teplotou.
Na Slovensku je stálym druhom.
V zime je prelietavý, hniezdi na vyše polovici územia a v zimnom období skoro na 90 % Slovenska. Vyskytuje sa od borovicových lesov až po hornú hranicu lesa.
Žije v ihličnatých lesoch, hlavne s výskytom smreka a jedle, tiež v borovicových lesoch na Záhorí.
Je veľký približne ako králik ohnivohlavý a má aj veľmi podobné sfarbenie.
Meria 8 – 9 cm a váži 5 – 7,2 g.
Nemá biely pásik nad okom.
Takmer neustále je v pohybe, poskakuje a poletuje po tenších vetvičkách.
Na to aký je malý, je dosť bojovný.
Počas hniezdenia ochraňuje hniezdo tak, že keď sa mu ku hniezdu niekto priblíži, môže naňho zaútočiť, a to dokonca aj na človeka.
Hniezdo z konárikov, machov, lístia, trávy, peria a pavučiny stavajú obaja rodičia aj 12 dní. Umiestňuje ho vo výške 4 až 12 m na bočné konáre smrekov a jedlí.
Tvar hniezda je pohárikovitý, je uzavreté a na boku má malý otvor.
Neleží na konároch, ale visí zapletené do ihličia.
Počet vajec je 8 – 10.
Sedí na nich iba samička 14 až 17 dní, obaja rodičia ich kŕmia, na hniezde ich chovajú 15 – 20 dní. Hniezdia 2 krát do roka.
Vyhľadávajú rôzne štádiá malého hmyzu aj pavúkov prezeraním konárikov.
Denne skonzumujú toľko čo vážia, s výnimkou obdobia znášania vajíčok (samica) a počas vývoja (mláďatá) – vtedy je ich denná spotreba dvojnásobná.
Králiček zlatohlavý je užitočný hmyzožravý druh, ktorý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 €.

Oriešok hnedý je spevavec a patrí do čeľadi orieškovité.
Hniezdi takmer na celom území Slovenska od nížin po pásmo kosodreviny.
V zime zo Slovenska z časti odtiahne alebo sa potuluje.
Na Slovensko prilietajú zimovať aj populácie zo severnejších oblastí.
Obľubuje lesy všetkých druhov, kde je veľa krovín, kôp haluzín, vyvrátených stromov alebo brehové porasty s odkrytými koreňmi.
Je tretí z našich najmenších vtáčikov meria 9 – 9,5 cm a váži 6 – 11 g.
Hniezdo stavia iba samec.
Veľké guľaté hniezdo s bočným vchodom umiestňuje do rôznych spletí konárov, popadaných haluzín a odkrytých koreňov na brehoch potokov.
Stavia si ich viacero.
Samička sedí sama na vajíčkach ktorých je 5 až 6 (max 13) po dobu 14 – 15 dní.
Obaja rodičia kŕmia mláďatá na hniezde 16 – 17 dní.
Hniezdi dvakrát za rok.
Za osobitne priaznivých podmienok prejavuje oriešok výrazný sklon k polygamii.
Asi pätina samcov má dve alebo aj tri samice, čo najmä po tuhých zimách, keď mnohé oriešky uhynú, pomôže zvýšiť počet potomstva.
Konzumuje malinký hmyz a všetky jeho štádiá vývoja, tiež pavúky.
Na jeseň konzumuje aj plody ako maliny, baza čierna a baza červená.
Oriešok hnedý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 €.

Brhlík lesný je spevavý vták z čeľade brhlíkovitých.
Obýva listnaté a zmiešané lesy v oblastiach Európy a Ázie.
Je stály, žije na celom území Slovenska od nížin po hornú hranicu výskytu buka.
Je výrazne teritoriálny druh, iba výnimočne sa zatúla ďalej ako 30 km od hniezdiska.
Vo svojich teritóriách zostávajú aj v zime.
Zdržiava sa najmä v listnatých a zmiešaných lesoch so starými stromami, na severe rozšírenia aj v lesoch čisto ihličnatých.
Vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytuje vzácnejšie.
Bežne sa vyskytuje v záhradách a mestských parkoch.
Je to drobný vták (váži 20 – 26,5 g).
Je síce veľký ako vrabec, ale má väčšiu hlavu a krátky chvost.
Má výrazný šidlovitý zobák.
Má nezameniteľné sfarbenie so sivomodrým chrbtom, žltohnedým bruškom a čiernym pásikom cez oko.
Čierny pruh, ktorý ide cez oko až k tylu, býva u samíc trocha užší, u mláďat skôr hnedý.
Brada a hrdlo sú belasé, príušie a ostatná spodina žemľová, boky a spodné chvostové krovky červenkasté, u samca veľmi tmavé.
Po kmeňoch stromov lezie často hlavou dole.
Na šplhanie má dokonale prispôsobené krátke a silné nohy.
Lieta rýchlo a obratne v plochých vlnkách.
Hniezdi v hniezdnych dutinách (nepohrdne ani búdkou), najčastejšie na starých duboch.
Dutinu vystiela najmä kúskami borovicovej alebo brezovej kôry.
Kladie 5 až 8 vajec, na ktorých sedí zhruba 14 dní.
Keď po ďalších 22 – 25 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo, už vedia dobre lietať.
Živočíšnu potravu vyhľadávajú v medzerách v kôre, alebo tesne pod kôrou.
Živia sa hlavne hmyzom a pavúkmi.
V zime sa živia semenami, často navštevujú kŕmidlá spolu so sýkorkami.
Zvládnu aj lieskové oriešky.
Aktívne si pripravujú zásoby na zimu.
Brhlík lesný je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 140 €.

Kôrovnik dlhoprstý je malý vták z čeľade kôrovnikovité.
Žije najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch.
Meria 12,5 cm a váži 6 – 9,5 g.
Na chrbte je samček aj samička hnedej farby s hnedými čiarkami a škvrnkami. Spodná časť tela je biela so striebristým leskom.
Zobák je zahnutý nadol.
Nadchvostové krovky majú hrdzavú farbu.
Hniezdi aj v listnatých lesoch a parkoch.
Hniezda buduje samička pod odlúpenou kôrou stromov v škárach a pod brečtanom.
Živí sa najmä hmyzom, kuklami a larvami.
Samička kladie 5 až 7 bielych vajíčok s hrdzavými škvrnami do hniezda vyrobeného z konárikov, kúskov kôry a vystlaného perím, srsťou a rastlinnými časťami.
Na spojenie používa pavučinu.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia 15-16 dní.
V súčasnosti patrí medzi najmenej ohrozené druhy a jeho populácia je stabilná.
Kôrovnik dlhoprstý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 €.

Slávik krovinový alebo slávik obyčajný je malý vták z čeľade machárovité.
Najviac sa vyskytuje na južných oblastiach západného Slovenska.
Je to sťahovavý vták.
Prilieta v apríli a odlieta v auguste.
Najradšej obýva dubovo hrabové porasty, lužné lesy, vlhké krovinaté porasty.
Žije „utajene“ preto je dosť ťažké ho pozorovať.
Nakoľko populácia samcov je početnejšia ako samičiek, tak niektorý zo samcov zostáva bez samičky, takýto jedinci sa ohlasujú vytrvalým spevom.
Dĺžku tela ma asi 165 mm, váži 12 až 25 g.
Hniezdiť začína v máji.
Samička znáša 4 až 5 vajíčok, ktoré sú jednofarebné olivovohnedé.
Inkubačný čas je 14 dní.
Mláďatá na hniezde kŕmia obaja rodičia 11 až 14 dní.
Živí sa hmyzom, pavúkmi, dážďovkami a bobuľami.
V súčasnosti je jeho populácia stabilná a patrí medzi najmenej ohrozené druhy  .
Slávik krovinový je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 €.

Glezg hrubozobý patrí do čeľade pinkovité.
Spieva len zriedka, ale počas letu sa ozýva „cik“ alebo „ciks“ .
Je to zavalitý vták.
Vďaka mohutnému zobáku sa vie kŕmiť semenami stromov ( bukvice, žalude) aj ťažko zdolateľnými kôstkovicami.
Meria 18 cm a váži 51 – 63,5 g.
Najviac ho vystihuje jeho veľká hlava a obrovský zobák.
Hniezdi na celom území Slovenska až do nadmorskej výšky 1 150 m n. m.
Hniezdi hlavne v listnatých a zmiešaných porastoch, ale objavuje sa aj v lužných lesoch, parkoch a alejach.
Samička koncom apríla znesie 3 až 6 zelenkastých vajíčok s tmavohnedými čiarkami a škvrnami.
Rodičia spoločne 14 dní sedia na vajíčkach.
V súčasnej dobe patrí medzi najmenej ohrozené druhy.
Glezg hrubozobý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 €.

Hýľ lesný alebo hýľ obyčajný je spevavec z čeľade pinkovité.
Vyskytuje sa takmer na celom území Slovenska.
Hniezdi v kríkoch alebo stromoch zvyčajne do 6 metrovej výšky.
Hniezdo v tvare misky stavia samička z konárikov, machu a lišajníkov.
Samička znesie 4 až 5 vajec.
Živí sa plodmi a semenami stromov, príležitostne hmyzom.
Typickým znakom je hrubý krk a pestré sfarbenie.
Meria 15 – 16 cm, váži 32 – 39 g.
Samec má čierny vrch hlavy, ružovočervenú hruď, sivomodrý chrbát a bielu kostrč.
Zobák má čiernej farby, chvost a krídla hnedé.
V súčasnej dobe patrí medzi najmenej ohrozené druhy.
Hýľ lesný je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 €.

Vrchárka modrá je spevavec z čeľade vrcharkovité.
Obýva Európu, ale objavila sa ako nepôvodný druh aj na Novom Zélande.
Vrchárka modrá na Slovensku hniezdi a pravidelne zimuje.
Je to malý vtáčik veľkosti vrabca žijúci pomerne skryto.
Stavajú si pekne vyzerajúce uzavreté hniezdo s otvorom na boku.
Samička znáša vajíčka modrej farby.
Hniezdi a aj zimuje na Slovensku.

Strakoš červenochrbtý alebo strakoš obyčajný je spevavý vták z čeľade strakošovité.
Obýva veľkú časť Eurázie.
Na zimu sa sťahuje do tropickej Afriky, ale aj Grécka a Saudskej Arábie.
Strakoš obyčajný je na Slovensku rozšírený po celom území od nížin až po 1350 m n.m.
Na Slovensku prebýva od apríla do septembra.
Vyskytuje sa v otvorených krajinách, na lúkach, pasienkoch, na okrajoch lesov, v sadoch a v záhradkách v živých platoch.
Je to malý vták.
Jeho telo má približne 180 mm, krídla 93 mm a chvost asi 75 mm.
Každý rok si v máji stavia hniezdo v tŕňových kríkoch, ktoré ho chránia pred predátormi.
Stavia si ho z korienkov, vetvičiek, trávy a machu.
Na vajíčkach sedí samička od mája do júla.
Znáša 3 až 6 vajíčok z ktorých sa po 2 týždňoch vyliahnu mláďatá.
Dospelé jedince kŕmia mláďatá aj po vyletení z hniezda.
Je hmyzožravec kŕmi sa chrobákmi, kobylkami, svrčkami a rôznymi stavovcami.
Strakoš obyčajný je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1380 eur.
Druh je zaradený do Bernského dohovoru a smernici o vtákoch.

Dudok chochlatý alebo dudok obyčajný je vták z radu dutinovce.
Hniezdi na rozsiahlom území Európy, Ázie a Afriky.
Ide o prevažne sťahovavý druh, so zimoviskom v južnej Ázii a Afrike južne od rovníka.
Na juhu Slovenska sa vyskytoval pravidelne.
V posledných rokoch vymizol, od roku 1975 ustupuje z nížin.
Dôvodom bola zmena krajiny, úbytok biotopu a chemizácia.
Hniezdi od 100 – 1 100 m n. m.
Vyhľadáva otvorenú trávnatú krajinu s lesíkmi, živými plotmi a krovinami, často sa vyskytuje vo vinohradoch a sadoch.
Má veľkosť hrdličky.
Dĺžku tela má 25 až 29 cm, rozpätie krídel 44 až 48 cm.
Je celkom nezameniteľný, s výrazným vztýčiteľným chocholčekom na hlave a dlhým, tenkým, mierne nadol zahnutým zobákom.
Sfarbenie je žltohnedo ružové s čiernymi a bielymi pruhmi, chvost je čierny so širokým bielym pruhom. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia.
Lieta vlnovito a dosť vratko, na zemi správaním pripomína škorca.
Je ostražitý a plachý.
Hniezdia jednotlivo a teritoriálne.
Ročne máva jednu znášku, v máji 5 až 10 vajec s rozmermi 25 x 17 mm.
Dĺžka inkubácie je 16 dní.
Na vajíčkach sedí iba samica.
Mláďatá sú spočiatku kŕmené iba samicou, od 10. dňa oboma rodičmi a hniezdo opúšťajú po 26 dňoch.
V potrave prevažuje hmyz a jeho larvy, zvlášť chrobáky, pavúky a dážďovky.
Potravu hľadá prevažne na zemi.
Živí sa aj jaštericami a drobnými cicavcami.
Dudok chochlatý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 996 €.

Strnádka obyčajná alebo strnádka žltá je spevavec a patrí do čeľadi strnádkovité.
Vyskytuje sa na celom území Slovenska až po hornú hranicu lesa (Belianske Tatry 1 570 m n. m.).
Obýva otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami a krovinami, lúky, pasienky, mladiny v lese, okraje potokov, pásy stromov.
Severské populácie sú čiastočne sťahovavé a zastavujú sa, resp. zimujú aj u nás.
Obýva otvorenú krajinu s roztrúsenými kriačinami, poľné lesíky, okraje lesov, stromoradia, okraje železničných tratí, mladé borovicové monokultúry, úhory, hospodárske dvory a pod.
Meria 16 – 16,5 cm a váži 25 – 31 g.
Samček má citrónovožltú hlavu a spodok tela.
Na hlave má niekoľko olivových pásov.
Kostrč má gaštanovohnedú.
Chrbát je hnedý s tmavšími čiarkami.
Chvost je tmavý so svetlejšími okrajmi.
Samička a mláďatá nemajú také výrazné farby, žltá je skôr béžová a hruď je silnejšie páskovaná.
Ku koncu zimy sa kŕdliky rozpadnú na páry.
Hniezdo stavia samička, býva na zemi.
Stavia ho zo stebiel tráv, bylín, korienkov a lístia.
Vo vnútri použije aj srsť.
Hniezdia 2 krát do roka, prvé hniezdenie býva v mesiacoch apríl, máj a jún, druhé v júni, júli až v auguste.
V násade býva 3 – 5 vajec.
Na znáške sedí hlavne samička, občas ju vystrieda i samček.
Zahrievanie vajíčok trvá 12 – 14 dní a toľko isto aj kŕmenie mláďat na hniezde.
Strnádka žltá sa živí hlavne rôznymi semienkami a najmä v čase rozmnožovania tiež hmyzom, ktorým kŕmia mláďatá.
Loví aj chlpaté húsenice, ktorým sa iné vtáky vyhýbajú.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 800 000 – 1 500 000, zimujúcich jedincov 800 000 – 1 500 000.
Strnádka žltá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 €.

Sojka je spevavec z čeľade krkavcových.
Na Slovensku hniezdi skoro na celom území.
Je veľká ako holub, približne 34 centimetrov.
Sfarbená je do červenkasto hneda má čierne fúzy, čierny chvost, biele krídla s bielym políčkom a trblietavo modrým zrkadielkom.
Samec a samica sa navzájom nelíšia.
Sojka je schopná napodobňovať iné vtáčie a zvieracie zvuky, ale aj napr. vŕzgavé tóny a škrípavé tóny.
Vyskytuje sa v ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesoch a rozsiahlejších mestských parkoch.
Živia sa hmyzom, žaluďmi, orieškami, bobuľami, borovicovými semenami, chrobákmi, ovocím, húsenicami, pavúkmi, nevyhýba sa ani požieraniu vajec iných menších vtákov.
Je prevažne stály druh.
Hniezdi v apríli až máji, raz ročne samice znášajú 5 až 6 vajec, ktoré sú zelenkasté s drobnými škvrnami.
Počas hniezdenia žijú veľmi utajene a len zriedkavo pripustia človeka bližšie.
Na vajciach sedí samica 16 až 17 dní vtedy sa samec stará o prísun potraviny.
Po vyliahnutí mláďat ich rodičia kŕmia 19 až 20 dní.
Je to plachý a ostražitý vták.
Po zemi sa pohybuje skackaním.
Lieta ťažkopádne, vlnovito s trhavými nepravidelnými údermi zaokrúhlených krídel.
Známy je jesenný zvyk sojok ukrývať si žalude do pôdy, čo je zásoba na zimu, takto zohrávajú dôležitú úlohu pri šírení duba do nových oblastí.
Sojka škriekavá je zákonom chránená spoločenská hodnota je 140 €.

Kukučka jarabá alebo kukučka obyčajná je druh z čeľade kukučkovité.
Žije na celom území Slovenska.
Kukučka je dlhá 32 až  34 cm jej krídla majú 21 – 23,9 cm, rozpätie krídel 55 – 65 cm a chvost má dlhý 15,6 až 18,8 cm.
Samec má hlavu, krk, hrdlo a chrbát sivé, krídla tmavšie s hnedastým nádychom, na spodnej strane letiek má biele priečne pruhovanie.
Samica sa líši hnedým pásom cez hruď.
Nestavia si vlastné hniezda, vajíčka znáša do cudzích hniezd.
Za sezónu znesie približne 16 – 22 škvrnitých vajec.
Čas, kým sa adoptívna samička stará o mláďa, je približne 15 – 23 dní.
Živí sa prevažne hmyzom, najmä chlpatými húsenicami.
Kukučka jarabá je chránená pre užitočnosť, spoločenská hodnota je 460,- eur.

Bocian čierny je brodivec z čeľade bocianovité.
Je to sťahovavý vták.
Prilieta marec – apríl, odlieta august – september.
Obýva lesy rovnako lužné ako listnaté, zmiešané či ihličnaté, od nížin až po výšky asi 1000 m.n.m.
Obdobie rozmnožovania je v apríli až v júni.
Hniezdi samotársky.
Hniezdo si stavia z konárov a vetvičiek.
Ukryté je v korunách stromov, najmä listnatých, alebo si ho stavia na neprístupných skalách.
Je celý čierny, okrem spodnej časti tela.
Váži 2,4 až 3,2 kg.
Živí sa menšími rybami, hmyzom, mlokmi, žabami, hlodavcami.
Samička znesie 1 až 6 vajíčok, z ktorých sa v máji až júni vyliahnu mláďatá, ktoré na konci augusta a v septembri odlietajú s rodičmi na zimoviská.
V súčasnej dobe patrí do kategórie najmenej ohrozených druhov.
Bocian čierny je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3220 €.

Straka čiernozobá alebo straka obyčajná.
Je spevavec z čelade krkavcovitých.
Obýva rozsiahle územie od západného pobrežia Írska, Pyrenejského polostrova a Maroka po Korjatské pohorie a Kamčatku na východe.
Na Slovensku sú straky rozšírené po celom území.
Obývajú otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom.
Rozšírili sa aj do obcí a veľkých miest.
Meria 46 cm, má dlhý stupňovitý chvost.
Do čierna má sfarbenú hlavu, hruď a chrbát. Brucho a ramená sú biele, krídla sú kovovo lesklé.
Pri lete je na krídlach vidno čierne orámovanie bielych ručných letiek.
Denná aktivita straky začína približne 30 minút pred východom slnka a hodinu pred západom slnka ukončujú aktivitu.
V hniezdnej dobe straky, ktoré hniezdia žijú v pároch vo svojich teritóriách a tie čo nehniezdia žijú v skupinách.
V zime vytvárajú veľké kŕdle, často mnoho sto jedincov.
Straka patrí medzi veľmi inteligentné vtáky.
Dokáže spoznať v zrkadle svoj vlastný odraz.
Boli u nich pozorované viaceré sociálne rituály, pravdepodobne aj vyjadrenie smútku.
Vo voľnej prírode sa dokážu spoločne organizovať pri love iných vtákov alebo pri ohrození predátormi.
Hniezdia raz za rok.
Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z vetiev, umiestnené vysoko na stromoch.
Hniezdo je tvorené z vetiev a paličiek, hniezdna kotlina je vytvorená z blata a hliny s vnútorným priemerom až 20 cm a hĺbkou 15 cm vystlaná jemnými pierkami a chĺpkami.
Samice znášajú 6 až 7 vajec, na ktorých sedia samé asi 17 až 18 dní, mláďatá potom kŕmia obidvaja rodičia asi 22 až 27 dní.
Strava je v zimných mesiacoch prevažne rastlinná, v letných naopak živočíšna.
V mestách do svojho jedálneho lístka pridávajú odpadky a živočíchy uhynuté pod kolesami áut.
Straka čiernozobá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 €.

Krkavec čierny je najväčší druh z čeľade krkavcovitých, ale aj zo spevavcov.
Výskyt na Slovensku je viac ako na 80% územia.
Obýva lesné hornatiny, vrchoviny, lesné nížiny.
Je všežravec a živí sa lovom drobných živočíchov ( hlodavce, zajace, vtáky ), vajíčkami vtákov, semenami, zdochlinami, ale aj odpadkami.
Dorastá do veľkosti 58 až 69 centimetrov a hmotnosť je od 1 – 1,5 kilogramu.
Rozpätie krídel dosahuje okolo 1 metra.
Je známy svojou opatrnosťou, nedôverčivosťou a inteligenciou.
Charakteristické je jeho hrdelné volanie „krok“.
Dokáže napodobňovať rôzne zvuky aj ľudský hlas.
Má málo predátorov, krkavčie vajcia sú potravou pre sovy, kuny alebo orly.
Žije o samote v trvalých pároch po niekoľko rokov.
Svoje hniezdo používa po niekoľko rokov.
Stavbu a úpravy vykonáva samica, zatiaľ čo samec prináša stavebný materiál – vetvičky, trávu, mach.
Do hniezda znáša 5 až 6 modrozelených čierno-hnedo, sivo-hnedo a sivo škvrnitých vajec, ktoré zahrieva samica.

Sova lesná je druh vtáka z čeľade sovovité.
Je to stály vták.
Žije v zmiešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh.
Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov.
Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1 800 m.
Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídiel.
Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) aj hmyzom.
Korisť hľadá predovšetkým podľa sluchu a to obvykle za šera v noci.
V noci bežne loví iba podľa sluchu a v lese sa pritom orientuje podľa pamäti.
Má mimoriadne veľkú hlavu.
Samec je menší ako samica.
Dĺžka tela je 37 až 39 cm, krídla 26 až 32 cm, chvost 15 až 18 cm, rozpätie krídel 94 až 104 cm.
Vyskytuje sa v dvoch farebných formách sivej a hrdzavohnedej.
Chrbát má sivohnedý s bielym pásom.
Počas letu je nápadná veľká hlava a zaokrúhlený chvost, má široké
a pomerne krátke krídla.
Na hlave nie sú ušká z pierok.
Oči sú tmavé.
Je to nočný druh.
V marci znáša 4 – 5 bielych vajec veľkosti 47 x 39 mm.
Inkubačný čas trvá 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30 – 35 dní.
Na znáške sedí iba samica, väčšinou od znesenia prvého vajca.
Samici prináša potravu samec, ktorú jej odovzdáva mimo hniezda.
Sova lesná je pre užitočnosť chránená celý rok, spoločenská hodnota je 920,00 €.

Výr skalný je druh sovy z čeľade sovovité.
Je to stály vták.
Obýva lesné komplexy, staré zárasty a skalnaté biotopy.
Hniezdi v zrúcaninách, v dutých starých stromoch, vo výklenkoch skál, v opustených kameňolomoch, alebo obsadzuje hniezda iných vtákov.
Je to naša najväčšia sova, silne stavaná, vyzerá väčšia vďaka hustému nadýchanému periu, veľká hlava.
Pri odpočinku má telo sudovité, ak je vyplašený má prekvapivé dlhý – silný krk.
Ušká má dlhé, viditeľné okrem letu, pri odpočinku alebo hrozbe ich má sklopené, pri volaní alebo vyrušení vzpriamené.
Lieta vytrvale a vyrovnane, údery krídel sú mäkké. Oči má oranžovo – červené a veľké.
Hlavná farba zospodu je žlto – hnedá s tmavými čiarkami, na hrudi širokými.
Zvrchu je tmavo – hnedý, výrazne čierno čiarkovaný a vlnkovaný.
Hrdlo je biele.
Hniezdi od nížin (200 m) až do stredných výšok (1 000 – 1 500 m).
V marci až v apríli znáša 2 – 3 biele vajíčka.
Inkubačný čas je 33 až 36 dní.
Výchova mláďat v hniezde trvá 35 dní.
Loví predovšetkým nad voľnými plochami v lesnatej krajine a to v nízkom lete alebo z pozorovateľne.
Lov sústreďuje na súmrak a svitanie.
Pri hľadaní koristi používa predovšetkým sluch a zrak.
Loví stavovce vo veľkosti od hraboša po zajaca.
Letiac unesie aj dospelého zajaca.

Myšiak hôrny je dravý vták z čeľade jastrabovitých.
Hniezdi v lesoch, za potravou lieta na otvorené priestranstvá ako sú polia, lúky, pastviny, často vysedáva aj vedľa ciest.
Je to zavalitý dravec strednej veľkosti, dorastá do veľkosti 50 až 55 centimetrov.
Rozpätie krídel má 113 až 130 centimetrov.
Váži 800 až 1000 gramov.
Samec je menší ako samica.
Vyskytuje sa svetlá a tmavá farebná forma.
Sfarbenie je veľmi variabilné od čiernohnedého až po bledosmotanové.
Spodná časť tela môže byť takmer biela až takmer hnedá s rôznymi prechodmi, časté je svetlé sfarbenie na prsiach a tmavšie na bruchu, chrbtová strana tela je tmavohnedá a spodná časť je viac alebo menej škvrnitá, chvost je mierne zaokrúhlený a husto pruhovaný, prsty sú krátke, pazúry ostré, nie však príliš veľké.
Potrava je hlavne tvorená malými cicavcami, vtákmi, plazmi, červmi, obojživelníkmi, rybami no nepohrdne ani zdochlinou.
Počas hniezdenia sú myšiaky teritoriálne.
Hniezda stavajú na stromoch, zriedka na skale, hniezdo využívajú opakovane po viac rokov.
Samička znesie 2-4 vajíčka, po vyliahnutí vyletujú z hniezda približne po 42-49 dni, a potom sa ešte 2 mesiace zdržujú v oblasti hniezda, pričom ich rodičia ešte kŕmia.
Pohlavne dozrieva v 2 a 3 roku života.
Páry sú monogamné, často spolu vydržia po celý život.
Často ho vídame krúžiť na oblohe bez pohybu krídel, let je dosť neobratný a ťažkopádny.
Typický hlas myšiaka je ďaleko počuteľný a znie ako mňaukavé „hji-je“ veľmi podobné hlasu sojky škriekavej.
V prírode sa dožíva približne 10 rokov.
Myšiak hôrny je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 €.

Sokol myšiar alebo myšiak, poštolka je dravec z čeľade sokolovitých
Spolu s Myšiakom lesným, patrí k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe.
Hniezdi takmer na celom Slovensku, od nížin až do cca 2300 m.n.m.
Hniezdo si nestavajú.
Často obýva mestské obydlia a je známy svojim trepotavým letom.
Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch, výklenky v stenách vysokých budov a kostolných veží.
Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu.
Do hniezda samica znesie 4 až 6 vajíčok.
Sedí na nich 28 až 30 dní.
Živí sa najmä myšami a hrabošmi, občas aj menšími vtákmi a v lete veľkým hmyzom a žabami.
Bolo dokázané ,že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie, vďaka čomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov.
V súčasnosti síce nepatrí medzi ohrozené druhy, ale jeho populácia klesá.
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 €.

Sokol sťahovavý patrí do čeľade sokolovité.
Má celosvetové rozšírenie, prirodzene sa nevyskytuje iba na Antarktíde, Novom Zélande a Islande.
Vyskytuje sa v horách až do 1 500 m n. m.
Loví takmer výhradne za letu napr. holuby, hrdličky, drozdy, ale trúfnu si aj na havrany a vrany .
Samica je výrazne väčšia ako samec.
Má dlhé špicaté krídla a krátky chvost, ktorý sa na konci zužuje.
Je typický tmavosivým sfarbením vrchnej časti tela a výrazným fúzom.
Brušná strana je svetlá s kvapkovitými škvrnami na prsiach a priečnym pruhovaním na bruchu.
Chvost je hnedosivý s niekoľkými tmavými pásmi.
Sfarbenie je charakteristické tmavou maskou na bielej tvári.
Pred hniezdením predvádza akrobatické zásnubné lety.
Samička znáša na prelome marca a apríla 3 až 4 vajcia.
Samička sa stará o mláďatá v hniezde, potravu zabezpečuje samec.
Pri strmhlavom lete môžu dosiahnuť rýchlosť až 325 km/h.
V súčasnosti patrí medzi najmenej ohrozený druh, i keď v niektorých industriálnych oblastiach svete vyhynul.
Sokol sťahovavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5530 €.

Jastrab krahulec alebo krahulec obyčajný.
Je dravý vták z čeľade jastrabovité.
Vyskytuje sa v Európe, Ázii a v severnej Afrike.
Obýva celú Európu okrem Islandu a krajného severu.
Pôvodne hniezdil výlučne v neprerušovaných lesoch, ale obsadil aj iné prostredia ako sú lesíky v otvorenej poľnohospodárskej krajine, močiare aj mestá.
Je veľmi podobný jastrabovi lesnému.
Vrch tela samca má bridlicovomodrú farbu so svetlou škvrnou na brade a vlnky na spodku tela má hrdzavé.
Samica má vrch tela tmavohnedý, nad okom biely pásik a priečne vlnky naspodku tela má hnedé.
Samička loví väčšiu korisť ako samček, živia sa drobnými vtákmi.
Loví v lese medzi stromami a v okolí krovín.
Páry sú zväčša monogamné.
Hniezdi na mladých stromoch, takmer výhradne na ihličnanoch.
Samička znesie 4 až 5 vajec.
Samička sedí na vajíčkach a samček sa stará o prísun potravy.
Krahulce majú veľa prirodzených nepriateľov ako je jastrab lesný, sova obyčajná, kuna hôrna a ďalší.
V súčasnosti je populácia stabilná i keď nepriaznivo na populáciu vplýva lesohospodárska činnosť v blízkosti hniezd.
Jastrab krahulec je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 €.

Jastrab lesný alebo jastrab veľký, jastrab obyčajný.
Dravec, patrí do čeľade  jastrabovité.
Hniezdi v Európe a Ázii , nevyskytuje sa na Islande a Írsku.
Obýva lesy všetkých typov od nížinných až do výšky 1200 m.n.m.
Má veľmi dobre letové schopnosti, preto sa využíva aj v sokoliarstve.
Samec je oveľa menší než samica.
Samce dosahujú hmotnosť 550-900 g, samice 750-1200 g.
Rozpätie krídel samice je 120 cm.
Materiál na stavbu hniezda donášajú obaja – samček aj samička, ale konečnú úpravu má na starosti samička.
Páry sú stále po viac rokov a sú verné svojmu hniezdnemu teritóriu.
Samička znesie 3-4 vajíčka.
Sfarbenie dravca na chrbtovej strane je sivohnedé.
Nad okom je takmer biely pásik, spodná časť tela je biela, tmavohnedo až sivo priečne pásavá.
Má veľmi silné nohy, dlhé pazúre vďaka čomu uloví aj pomerne veľkú korisť.
V jeho potrave prevažujú vtáky nad cicavcami.
V minulosti bol považovaný za „škodnú“ a tento názor, bohužiaľ v niektorých prípadoch prevláda dodnes.
Populácia je síce v súčasnosti stabilná, ale je vidieť úbytok.
Jastrab lesný je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3220 €

Orol kráľovský je dravec z čeľade jastrabovité.
Je našim tretím najväčším dravcom.
Väčšina európskej populácia hniezdi na Slovensku a v Maďarsku.
Dosahuje hmotnosti až 4 kg, pri rozpätí krídel 180 až 210 cm.
Dĺžka tela dosahuje približne 72-83 cm, rozpätie krídiel je približne 190-210 cm.
Pôvodne bol stepným druhom, u nás hniezdi v predhoriach až stredne vysokých pohoriach.
Páry sú stabilné a verné svojmu teritóriu.
Samička znáša 2-3 vajcia a výchova mláďat trvá zhruba 70 dní.
Potravu tvoria stredne veľké cicavce – sysle, potkany, lasice, mladé zajace, občas aj bažanty, jarabice.
V súčasnosti sa odhaduje na Slovensku 60 hniezdiacich párov.
Patrí medzi ohrozené dravce.
Orol kráľovský je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5990 €

Fotografia: Peter Orolín
Grafické spracovanie: Eduard Bartek
Webové spracovanie: Ing. Miloš Bobáľ
Korekcia textu: Jana Miklovičová
Text:
Jana Miklovičová, Ing. Jarmila Stahlavá, Ing. Vladimír Verner, Robert Masaryk,
Ing. Pavol Kováčik
Informácie boli čerpané z webu a kníh (Vtáky Slovenska 1, Rozšírenie vtákov na Slovensku a Kapesní atlas ptáků)

Výroba drevenej konštrukcie pod interaktívnu tabuľu: Robert Olajec
Asistencia pri výrobe:
Ing. Vladimír Verner, Eduard Bartek, Jana Miklovičová, Eduard Bartek st., Jakub Hatala,
Ing. Pavol Kováčik a Robert Masaryk
Materiálne a technické zabezpečenie: Eduard Bartek, Ing. Pavol Kováčik

Všetky náklady spojené s výrobou interaktívnej tabule „Operence na Kačíne a v okolí“
hradili v plnej výške predseda a podpredsedníčka občianskeho združenia Ochrana prírody USURUS NATURA
Eduard Bartek a Jana Miklovičová

Špeciálne poďakovanie:
Fotografovi Petrovi Orolínovi za poskytnutie fotografií vtákov bez nároku na honorár a Robertovi Olajcovi za výrobu drevenej konštrukcie pod edukačnú tabuľu.
Pozemkovému spoločenstvu v Záhorskej Bystrici a lesom Slovenskej republiky
za súhlas s umiestnením interaktívnej tabule.